Počas toho ako sme cestovali sme na vlastné oči videli, ako navštevovaním iných krajín prispievame k znečisťovaniu životného prostredia. Čoraz viac nás trápila otázka: “Koho našimi peniazmi v destinácii naozaj podporujeme”? Prečo existujú v turistických destináciách obrovské sociálne rozdiely napriek tomu, že majú obrovské príjmy z turizmu? Aká je naša stopa?
Začali sme teda študovať o dopadoch turizmu:
Turizmus je najväčšie odvetvie služieb, vytvára každé 11. pracovné miesto, jedenástimi percentami takisto prispieva k tvorbe HDP. Celkové príjmy z turizmu za rok 2018 boli 2,1 bilióna USD.
Turisti prinášajú obrovské príjmy, kde však končia?
V mnohých destináciách peniaze od turistov a cestovateľov neskončia u miestnych obyvateľov. Napríklad v Karibiku, odchádza v priemere 80% príjmu z turizmu zahraničným subjektom a 20% zostáva v krajine. Príjmy z turizmu teda väčšinou priamo spôsobujú nárast miezd a ziskov len malej skupine obyvateľov. S príchodom návštevníkov a ich kúpnou silou zvyčajne ceny produktov, služieb a nehnuteľností v destinácií rastú pre všetkých. Spolu s výstavbou rezortov a ubytovacích zariadení často prichádza k vytláčaniu obyvateľov zo svojich domovov. Benátky napríklad každoročne navštívi 20 miliónov turistov, pričom ich každý rok opustí 1000 pôvodných obyvateľov. V roku 2006 sa v dôsledku turizmu zastavaná plocha na Malorke rozšírila skoro šesťnásobne v porovnaní s rokom 1956.
Aký má turizmus dopad na životné prostredie?
Už len samotnou výstavbou ubytovacích kapacít, rezortov a rozširovaním spevnených plôch prichádza k prečerpaniu obmedzených miestnych zdrojov (zdroje energie, jedlo, suroviny) degradácii pôdy, dochádza k strate pôvodného habitatu, a tým paradoxne aj atraktívnosti destinácie.
Ak cestujeme do krajín, kde neexistuje systém spracovania odpadov, prispievame k znečisťovaniu už našou samotnou prítomnosťou. (odpad z reštaurácií, komunálny odpad, nerecyklovateľný a nerozložiteľný odpad). Pre zaujímavosť, počas thajskej Full moon party navštevovanej cestovateľmi sa denne vyprodukuje 12 ton odpadu.
Profesor Flemming Konradsen z Copenhagen School of Global Health skúmal dopad turizmu na verejné zdravie v Zanzibare. Zistil, že turizmus je najväčším spotrebiteľom dostupnej pitnej vody a producentom odpadovej vody na mieste. Turizmus taktiež významne prispieva k tvorbe tuhého odpadu, ktorého spracovanie v danej krajine nie je realizovateľné. Častokrát kontaminuje pitnú vodu, prípadne končí v mori, čo spôsobuje ničenie ekosystémov a ohrozenie verejného zdravia.
Navštívenú destináciu meníme my. Dopytom, ktorý vytvárame.
V mnohých krajinách predstavuje turizmus hlavný zdroj príjmu. Miestna ekonomika a služby sa teda začínajú prispôsobovať požiadavkám turistov. A tie sú naozaj rôzne. V mnohých prípadoch však ako návštevníci nevieme, čo sa skrýva za zábavou, ktorá je nám ponúkaná. Podľa organizácie World animal protection asi 80% návštevníkov turistických atrakcií, kde boli zvieratá týrané, zanechali na portáli TripAdvisor pozitívne recenzie. Počet týraných zvierat vo svete pre účely turizmu presiahol pol milióna.
https://www.youtube.com/watch?time_continue=1&v=sKUDW2y3H-0&feature=emb_logo
Miestni takisto prispôsobujú svoje správanie návštevníkom, ktorí v mnohých prípadoch pre nich predstavujú jediný spôsob príjmu. Vznikajú preto napríklad tzv. ľudské ZOO, deti vynechávajú školskú dochádzku aby do svojich rodín priniesli príjmy. V horších prípadoch prichádza k obchodu s ľuďmi. Podľa Global Slavery Index v 2016 žilo v Thajsku v otroctve viac ako 425 tisíc ľudí a v 2017 800 tisíc detí zneužitých na sex v dôsledku turizmu.
Ako je to s uhlíkovou stopou?
Podľa dostupných štatistík prispieva turizmus viac ako 8% k produkcii uhlíkových plynov, pričom najväčší podiel -90%- má na tomto čísle preprava.