Náš výlet sa zrodil zhruba na jar, keď sa moji dvaja dobrí kamoši rozhodli prísť za mnou na Slovensko. Silná zostava troch. Romans z Rigy. Nicklas z Göteborgu. A ja, Záhorák. Chalani chceli prírodu, tak boli Tatry jasná voľba.
Vedel som, že Footour organizujú svoje úlety aj v Tatrách a tak som ich poprosil, či by mi nepomohli s prípravou programu pre mojich výletníkov. A jasné, že pomohli. Hoci sme mali len pár dní na mieste, naplánovali sme a vybavili zopár alternatív pre každé počasie. No a o pár týždňov sme už boli na ceste do Dolného Smokovca.
Ubytovaní sme boli v Centre pod Lesom, skvelom, pohostinnom centre so širokým zameraním takmer na úpätí hôr. Toto centrum spravuje pán Milan, nápomocný a milý hostiteľ s množstvom zaujímavých projektov za sebou a s kopou zážitkov. Keď sme prvý večer dorazili, privítal nás dobrým pivkom, ktoré potešilo na duši a odštartovalo tatranské dobrodružstvo.
Romans sa tešil už z kopcov, ktoré nás sprevádzali na ceste na severo-východ, ale keď ráno uvidel z balkóna Tatry, bol unesený a hnal nás do hôr. Samozrejme najprv poctivé raňajky a potom výletík na Hrebienok, Zamkovského chatu a naspäť. Počasie nebolo úplne priaznivé, ale zvládli sme to a skaliská, vodopády, líšky a dobré jedlo nám spravili skvelý zážitok. Skočili sme potom aj na Štrbské pleso, ale čakala nás tam len nepreniknuteľná hmla.
Ďalší deň sme sa vydali do Rakús na starý nemecký statok, v ktorom jeho majitelia chystajú priestory pre obecné projekty. Dohodli sme sa, že im pomôžeme s prípravami, a oni nám na oplátku poukazujú krásy okolia. Milý manželský pár, nás hneď skraja pohostil chlebom a soľou, ale aj vlastným maslom, džemami a inými dobrotami. Potom sme sa pustili do práce a porobili sme zopár vecí na ich veľkom dvore.
Boli sme sa aj pozrieť do Spišského Hrhova, kde sme navštívili nové múzeum hudobných nástrojov a galériu. Videli sme veľkú zbierku hudobných nástrojov všetkých možných druhov zo všetkých koncov sveta a milá pani z obecného úradu nám porozprávala veľa zaujímavostí o obci a projektoch, na ktorých pracujú. Nevynechali sme ani expozíciu opisujúcu rómsky holokaust na našom území. Dáva krátky, ale veľmi silný odkaz.
Náš posledný deň sme začali dobrými raňajkami a cestou do Spišského Štvrtku. Tam sme sa v spolupráci s Katkou z Teach for Slovakia zúčastnili niekoľkých vyučovacích hodín na miestnej základnej škole. Rozprávali sme žiakom o informačných technológiach a štúdiu, no najmä sa deti rozprávali s chalanmi po anglicky. Tí ich naučili čo to o svojich domovinách a pridali k tomu aj zopár slovíčok po švédsky či lotyšsky.
S dobrým pocitom sme sa rozlúčili a vyrazili naspäť do Bratislavy. Poslednou zastávkou už bola len Belianska jaskyňa, kde sa moji výletníci po prvýkrát pozreli do útrob zeme. A potom už len unavená, ale spokojná cesta na západ.
Bola to sranda. Videli sme krásy Tatier, užili sme si príjemné spoločné večery, stretli veľa zaujímavých ľudí, videli viacero zaujímavých miest a mohli malou troškou priložiť ruky k práci. A chalani tak spoznali nielen Tatry, ale aj ľudí, ktorí pod nimi bývajú.
Skrátka, šli sme do Tatier a bolo to super!