Vždy som túžil začať pravidelne cvičiť jogu, aj keď doteraz som mal s ňou len minimálne skúsenosti. Preto úlet s Footourom a ich retreat pobytom mi prišla ako ideálna príležitosť sa konečne rozhýbať. Cesta na ostrov Lefkada ubehla s babami rýchlo, po ceste sme vyskúšali asi všetky druhy dopravy od lietadla, autobusu, lode až po prenajaté auto. Na moje prekvapenie sme ale nikde nečakali dlhšie ako tri minúty, neviem či to mal Footour tak skvele zorganizované alebo proste šťastie ☺. Na Lefkadu sme dorazili prvý deň v podvečerných hodinách.
Dedinka Neohori, v ktorej sme cely čas bývali, sa nachádzala na konci údolia obklopeného horami. Vyzerala ako z čiernobieleho gréckeho filmu zo sedemdesiatych rokov, kostolík a pár domov obklopených starými olivovými hájmi. Takže romantické miesto, ktoré svojim čarom osloví aj silnejšie a flegmatickejšie povahy ako mňa. More bolo 15 minút cesty autom, hory hneď za domom. Tieto možnosti sme využívali každý deň pobytu na trekking, kúpanie alebo kajakovanie.
Na druhý deň dovolenky sme ráno začali cvičiť jogu s Dorianom, mladým Nemcom, ktorý so svojou priateľkou Fleur stopom cestoval z Rakúska do Indie a po ceste si privyrábali napríklad ako vegetariánski kuchári a učitelia jogy v jednom. A tu sa pomaly dostávam k veci, ktorá mňa na dovolenke s Footourom najviac oslovila. A to je obrovské množstvo skvelých a inšpiratívnych ľudí, ktorých po ceste stretnete. My sme jeden celý deň strávili s miestnym gréckym bylinkárom, ktorý žil v Londýne 15 rokov a vyštudoval tam tri univerzity. Neskôr, keď stretol ženu svojho života, presťahoval sa kvôli nej do hôr na Lefkadu. Tam spolu bylinkárčili až do jej náhlej smrti v roku 2013. Ale on sa nevzdal a zbiera a spracováva bylinky dodnes. A to ako svoju jedinú zárobkovú činnosť a úplne bez dotácii. Veľký rešpekt. Rozhľadenejšieho a vtipnejšieho človeka som nestretol za celý tento rok.
Pre mňa osobne bolo veľmi dôležité aj zoznámenie a rozhovory s Aladinom, utečencom zo Sýrie, ktorý pomáhal v rámci gréckej miestnej komunity v Neohori pri opravách školy a čistení turistických chodníkov. Samozrejme, aj my s Footourom sme pomáhali pri týchto dobrovoľníckych činnostiach tiež, lebo zanechať len pozitívnu stopu je hlavná myšlienka dovolenky s touto neziskovou organizáciou. Bál som sa Aladina pýtať na začiatku na jeho život vo vojnou zmietanej Sýrii a útek cez Turecko do Európy, ale on sám sa o tom so mnou podelil, keď uvidel, že ma to zaujíma. Bolo to pre mňa prvé reálne intenzívnejšie stretnutie s vojnovým utečencom. A to určite nie som žiadny zadubený domased, napríklad v Mongolsku som strávil rok a pol ako pracovník humanitárnej a rozvojovej organizácie. Aladin sa napriek tomu, že sa v jeho rodnej dedine v Sýrii už nebojuje, stále bojí vrátiť domov. Len pred mesiacom ho tam hľadala sýrska armáda, aby narukoval do bojov o Idlib. Jeden z Aladinových bratov sedí vo väzení bez udania dôvodu a vláda pýta za neho výkupne 15 000 euro. Aladin sa teda tiež boji, že Asadov režim sa mu po návrate pomstí, že nebol ochotný narukovať a zabíjať svojich vlastných spoluobčanov v tejto krutej občianskej vojne.
O ďalších stretnutiach počas dovolenky s Footourom, by som mohol napísať knihu. Ale to musíte zažiť osobne, lebo cez riadky sa tá inšpirácia a osobné príbehy preniesť nedajú.
Súčasťou pobytu bola tiež arteterapia, kde sa človek cez kreatívne umenie snaží spoznať a pochopiť sám seba. Ale nebudem vám prezrádzať všetky ingrediencie cestovania s Footorom, ale určite si môžete byť istý, že aj keď niekedy poriadne neviete, čo vás na druhý deň čaká, na záver dňa budete šťastný a plný zážitkov. A na záver týchto krátkych dojmov z dovolenky len toľko, že jogu cvičievam od Lefkady pravidelne a vždy si pri nej spomeniem na našu cestu s Footourom.
Juraj pôsobí ako analytik v oblasti marketingu a v minulosti pracoval na rozvojových projektoch v Mongolsku