10 minút čítania
26. apríl 2020
Kika je digitálna nomádka – človek, ktorý na prácu potrebuje len počítač a pripojenie na internet a práve preto môže pracovať z akéhokoľvek kúta sveta.
Dá sa skĺbiť zodpovedné (alebo udržateľné?) cestovanie a nomádsky životný štýl? Kika sa s nami podelí nielen o to, ako nomádi vnímajú túto tému a prečo nám môže byť mnoho nomádov pozitívnym príkladom, ale aj čo sa v tejto oblasti za rok digitálneho nomádstva naučila.
Mnohí z nás majú cestovanie, spoznávanie nových miest a kultúr v DNA. Snívame, plánujeme, šetríme na ďalší výjazd. Za tým pocitom slobody. Za pocitom patriť všade, pričom nepatríme nikde.
Naši predkovia vlastne tak žili – do istej miery, necestovali totiž za zážitkami, ale skôr za stravou, keď si ju ešte obstarávali ako lovci a zberači, skôr ako nastúpila éra poľnohospodárstva. (Ak vás táto téma nezaujala v škole, odporúčame knihu Sapiens od Yuval Noah Harari, kde sa dozviete aj to, ako má žiaľ „náš druh“ tendenciu za sebou zanechávať záhubu. Hľadajte u našich slovenských predajcov skôr ako sa nájdete na stránke najväčšieho online distribútora kníh). Dobrá správa ale je, že nás, ktorým záleží na dopade na životné prostredie a spoločnosť, je stále viac a viac. Aj preto hľadáme footouristov doma i vo svete, aby sme si spoločne rozširovali obzory, učili sa od seba zdieľaním zážitkov a skúseností a presadzovali hodnoty a životný štýl, ktoré nám možno pomôžu zachrániť našu povesť v histórii Zeme.
Začali sme tak trochu potemnejšie, ale po a) nám na udržateľnosti, a obzvlášť na udržateľnom cestovaní naozaj záleží a snažíme sa niečo pre to robiť, a po b) karanténa počas korony, a tak trochu aj viac času, nás núti zamýšľať sa nad tým, kam ako ľudstvo spejeme. Každopádne, čítajte ďalej a o chvíľku znovu pocítite slnko a túžbu cestovať (ehm, ale hlavne zodpovedne). Kým nám to však situácia umožní, pozývame vás na cestu po stopách digitálnej nomádky Kiky.
Kika (31) pracuje s českým startupom Cowork Booking a na ich stránke sa dočítate, že jej pozícia je „Mother of Dragons“. Je full time digital nomad niečo vyše roka a počas tejto doby stihla vystriedať aspoň 8 destinácií a objaviť svoj nový domov, kam sa aj plánovala presťahovať. Plány jej však prekazil vírus.
Q: Ako vyzeral tvoj nomádsky život ešte donedávna? Je naozaj taký úžasný a bezstarostný ako si to predstavujeme?
Milujem slnko, cestovanie, slobodu, spoznávanie nových ľudí a minimalistický život, takže nomádsky životný štýl je pre mňa ako stvorený. Za posledný rok aj niečo som žila v Porte, Valencii, Lisabone, Malage, Prahe, Aténach, Tbilisi a na Kanárskych ostrovoch. Spoznala som úžasných ľudí, mestá ako aj ich okolie a prírodu. Všade, kam cestujem, spoznám komunitu digitálnych nomádov ako aj domácich, takže kamarátov a kamarátky mám po celom svete. Je to ale oveľa ťažšie, keď sa snažíme znovu stretnúť, keďže všetci cestujeme a chodíme po svojich vlastných cestičkách, ktoré sa nemusia vždy krížiť. Samozrejme sme zvyknutí komunikovať digitálne vždy a všade, takže karanténa či nútená izolácia náš spôsob práce a komunikácie výrazne neovplyvňuje.
Q: Prezradíš nám, čo robí taká Mother of Dragons? Čo obnáša tvoja pozícia a prečo ten názov?
Pracujem ako Key Account Manager a mám na starosti komunikáciu a starostlivosť o klientov a business partnerov a obstarávam nových klientov – čo sú vlastne coworkingové centrá. Veľkou časťou mojej práce je aj social media a marketing, emailové kampane, robím veľa rozhovorov so zaujímavými ľuďmi a píšem náš blog. A prečo Mother of Dragons? Tí, čo poznáte Game of Thrones, si to asi domyslíte.
Q: Pre nás vo Footour je dôležité, aby sme počas cestovania zanechávali iba pozitívnu stopu. Ako sa k téme zodpovedného cestovania stavajú digitálni nomádi?
Sme minimalisti, nežijeme konzumom. Náš životný štýl nám nedovoľuje vlastniť viac, než sa zmestí do jedného kufra. Samozrejme, možno cestujeme viac ako priemerný Európan, ale často vyhľadávame lepšie alternatívy ako je letecká doprava. Ja som v priemere strávila mesiac – dva na jednom mieste, ale mnohí z nás sú v jednej destinácií aj 6 mesiacov alebo viac ako rok. Ja to napríklad kompenzujem tým, že si takmer vôbec nekupujem oblečenie a keď na to príde, vyhľadávam malé lokálne obchodíky.
Lákajú nás jednoduchosť, príroda, kultúra, ľudia, žiadne „fancy“ veci. Staviame sa k našim dočasným domovom zodpovedne, učíme sa jazyk, spoznávame kultúru, je to iné ako masový turizmus. Mnoho co-living rezidencií postupne prechádza na fungovanie podľa eko princípov, alebo sa snaží o udržateľnejšie nastavenia prevádzky.
Mnohí vyhľadávame príležitosti pomáhania na lokálnej úrovni, ale tieto sa nám ťažko nachádzajú. Určite chýba platforma na prepojenie týchto iniciatív (hoci len vo forme nápadov) a nás digitálnych nomádov. Samozrejme, je úplne prirodzené, že pomáhame na projektoch skôr digitálne alebo online, napríklad s webkami alebo sociálnymi médiami. Ja napríklad začínam spoluprácu s organizáciou zameranou na Women leadership v Ázii – WEDU . V rámci ich mentoringového programu sa stanem mentorkou jednému mladému dievčaťu z Indie.
Q: Mnohí z nás teraz zisťujú aké sú výhody aj nevýhody práce na diaľku (díky Covid-19 :/ ). No niektorým z nás chýba krásny výhľad na more a pocit slobody, ktoré sú také typické pre instagramové kontá a cestovateľské blogy digitálnych nomádov… Sú tie nádherné fotky skutočnosťou alebo tak trochu preháňaním?
Je to asi tak 50/50. Mám skúsenosť, že digitálni nomádi veľa makajú na tom, aby si mohli vychutnávať výhody tohto životného štýlu. 80-90% z nás sú freelanceri, zháňajú si klientov, projekty a teda mnohí z nás nemajú garantovaný zárobok. Ak sa deň flákame, tak za ten deň nemáme príjem. Samozrejme, pracovná disciplína je predpoklad úspechu, ale zároveň najväčšou výzvou. Flexibilný pracovný čas a byť sám sebe pánom – a sama sebe paňou často znamená, že pracujeme oveľa viac ako priemerný zamestnanec. Týmto sa na však na instagrame málokto pochváli.
Tým, že sme na cestách, nám často chýba pocit domova (alebo miesto, ktoré by pre nás domovom bolo) a vzťahy – či už priateľské alebo romantické – sú super, kým sme na jednom mieste. Potom sa to väčšinou skomplikuje.
Sme si ale vedomí tejto odvrátenej strany nomádstva, a preto sa aktívne venujeme svojmu duševnému zdraviu. Je úplne normálne, že v co-living miestach sa začína deň meditáciou a jogou. Ľudia neustále na sebe pracujú, počúvajú podcasty, audioknihy, učia sa o psychológii, emocionálnej inteligencii… Byť súčasťou tejto komunity je nesmierne inšpirujúce a neustále mi to dodáva energiu a motiváciu posúvať sa ďalej.
Q: Kde si bola, keď sa korona začala brať vážne v Európe a na Slovensku? Ako to ovplyvnilo tvoje plány?
Bola som v Gruzínsku – milujem tú krajinu – a moja ďalšia destinácia mala byť Portugalsko, kam som sa vlastne plánovala presťahovať, presne deň po tom, ako Slovensko „odpojili“ od Európy. Aj keď som sa ešte do Lisabonu teoreticky mohla dostať (mala som letieť z Tbilisi cez Budapešť), rozhodla som sa prečkať toto obdobie doma v Bratislave. Teraz si vychutnávam „nútenú“ prestávku na domácej pôde a po 2-týždňovej karanténe aj trávenie času s rodičmi, ktorí si ma ináč veľmi neužijú.
Q: Ako vyzerá tvoj deň počas karantény?
Pracujem z domu – v tom sa vlastne nič nezmenilo, akurát riešime viac ad-hoc vecí a venujeme sa súčasným výzvam aj komunikácii s našou komunitou nomádov. Píšem blog, zdieľame rady, ako aj teraz čo najlepšie viesť freelance biznis a zostať motivovaní a hlavne zdraví.
Za mesiac sa toho veľa napísalo a hovorilo o tom, ako čo najefektívnejšie využiť tento čas. Nepáči sa mi, koľko nátlaku v tejto oblasti na seba vyvíjame. Treba si vychutnať aj každodenné aktivity, na ktoré sme doteraz nemali čas. Ja som napríklad rada, že konečne skúšam nové recepty, cvičím jogu, chodím takmer každý deň do lesa a mám čas na dlhé rozhovory, online aj offline.
Q: Čo sa deje teraz v živote digitálnych nomádov? S cestovaním určite museli mnohí prestať…
Aj keď práca ako taká sa pre našu komunitu veľmi nezmenila, určite sú tu výzvy spojené s celkovým spomalením ekonomiky a s cestovaním ako takým. Mnoho nomádov je zvyknutých na slow travel a zostávajú v jednej destinácii aj vyše pol roka. Myslím si a dúfam, že táto situácia tento trend ešte viac ustáli. Mám takú skúsenosť, že po prvom roku mnohí z nás spomalia a vychutnávajú si výhody poznaných miest a blízkych vzťahov. Coworkingové miesta sa samozrejme pozatvárali, takže to je veľká zmena, ale organizuje sa mnoho online eventov a aktivít na podporu a budovanie komunít online.
Q: Čo ťa čaká po korone alebo keď sa cestovné obmedzenia zmiernia?
Tiež nad tým veľa premýšľam. Rada by som si vybrala miesto, kde pobudnem dlhšie a kde budem mať pocit domova a pohody. Zatiaľ nikto z nás netuší kedy a ako sa nakopneme do nového režimu. Ja sa už teším na to, ako sa isté oblasti zmenia, verím, že k lepšiemu.
Q: Kde je pre teba domov? Kde sa cítiš naj?
Je to pre mňa Praha aj Lisabon zároveň. Sú to krásne mestá, nie príliš veľké, stále sa tam niečo deje, ľudia a kultúra sú super. Počas zimného obdobia som šťastná, ak môžem byť v teplejšom podnebí A samozrejme je to aj o komunite a zážitkoch, a preto ma to vždy bude ťahať do týchto miest.
A tak sa s Kikou lúčime, zamýšľame sa nad ľudskou túžbou po slobode, pričom ale hľadáme zázemie, pocit bezpečia a komunity. Chceme patriť – niekam, k niekomu. Asi najkrajšie na tom je, že naozaj máme slobodu – aby sme sa rozhodli za seba. Vyskúšali, čo pre nás funguje a čo nie. A našli tú správnu rovnováhu. Pamätajme, že je to isté privilégium, a pamätajme, že naše rozhodnutia majú vplyv aj na spoločnosť a našu jedinú planétu.
Tento článok bol publikovaný vrámci série Humans of Footour. Naše potulky svetom a životom nám priniesli mnoho príbehov a aj nových, unikátnych pohľadov na svet a ľudí okolo nás. My sa už po svete ale netúlame, poslušne sedíme doma a pritom budujeme naše kapacity. Pracujeme na tom, aby sme všetci mohli cestovať zodpovednejšie a zanechávali za sebou iba pozitívnu stopu.
Tešíme sa na naše spoločné úlety – keď to už bude bezpečné, dovtedy sa s vami chceme podeliť o príbehy ľudí z domova i spoza hraníc Slovenska, a s nimi aj o kúsok ich sveta. Príbehy ľudí, ktorí sú nášmu srdcu i filozofii blízki, ktorí sú footouristami bez toho, aby o tom vedeli. Ktorí sa zaujímajú, hľadajú príčiny, pomáhajú, robia tento svet lepším a inšpirujú k zmene aj iných. Pre viac info o našich budúcich úletoch klikni sem.
Ešte stále nám môžete darovať 2% daní, ako na to?